2. júna 2016

-1-

Neviem koľko sa toho zmenilo u Vás za tú dobu, čo som neprispievala na blog. No u mňa toho bolo viac než dosť. Niektoré zmeny, ktoré som považovala za veľké si už ledva pamätám a niektoré ma ešte len čakajú. Zápasím s myšlienkou, že sa s Vami podelím o moje súkromie, no nechám to tak a uvidím ako to pôjde samé. Sú však veci, ktoré sa nezmenili. Napríklad to, že sa ešte stále zaujímam o líčenie. Raz za čas sa odhodlám a prispejem nejakou fotkou na instagram, alebo niekoho nalíčim, keď potrebujú. No už dávno nepatrí makeup a návšteva drogérií k môjmu najväčšiemu hobby. Vlastne ani neviem, či nejaké hobby mám. 

Aktívne sa nevenujem ničomu konkrétnemu. Samozrejme domácnosť rátať nebudem, to je už v mojom veku asi viac než nevyhnutné a beriem to ako súčasť každodenného života. Predsa len ubehol nejaký ten rok a už som omnoho ďalej, takže sa nebudem porovnávať s tou Terezou, ktorá sa tu rozplývala nad tým, ako konečne bude bývať sama a ako sa jej podaril prvý segedínsky guláš. 
No pri receptoch a varení by som rada ostala, zrejme to celé vezmem z tej vyspelejšej stránky, keďže rovnako ako ja, tak dospeli aj moje čitateľky. Možno už žiadne nemám, kto vie... :D Nebudem to riešiť, povedzme, že som sa po dlhej dobe rozhodla naozaj vrátiť k blogovaniu a viesť si niečo ako otvorený denník, do ktorého si budem zapisovať moje aktuálne citové rozpoloženie, v ktorom sa podelím o nejaké recepty, možno aj líčenia, recenzie a podobne. 

Som si vedomá toho, že blogová a youtube scéna sa za tú dobu zmenila. Príde mi, že už nie je určená pre publikum ako som ja. Teda, poviem to inak, pre mňa konkrétne zaujímavá určite nie je. Príde mi to až veľmi komerčné, každý druhý článok je reklamou a aby si mal sledovateľov, musíš zo seba robiť doslova debila. Možno to tak pripadá len mne, neviem. Ak máte iný názor, nechajte si ho pre seba. Samozrejme nemyslím to v zlom. 

Nebudem sa ani zamýšlať nad efektívnymi názvami článkov, nebudem riešiť ani tagovanie, nebudem strácať čas nad vecami, ktoré ma v minulosti ukrácali o niekoľko hodín zo dňa. Netvrdím, že to ľutujem, alebo, že by to bolo v tom momente proti mojej srsti. No ako som spomínala vyššie, veľa sa toho zmenilo a mne to momentálne vyhovuje tak ako to je. 

Neviem, čo mám od tohoto očakávať. Neviem ani čím mám prispievať. Teda aj viem, ale nechcem aby mi to bolo nepríjemne. Chcem, aby som sa vrátila do toho štádia, ktoré som prežívala na samom začiatku blogovania. 

S myšlienkou opätovného blogovania prišla moja kamarátka. Písala mi na facebooku, že mám blog obnoviť a že ak chcem aj mi s ním pomôže. Na čo som jej odpísala, že som už asi stará a neviem ani o čom by som mala písať. Takže Kika toto máš na svedomí ty. Dúfam, že si si toho vedomá... :D