12. júla 2016

-2-

Moje rána sa točia okolo čísiel, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako príklady z druhého polroka prvého ročníka na základnej škole. Dnes je to 13+2. To znamená, že som v 14.-tom týždni. Ó áno, som tehotná a konečne sme sa prehupli do druhého trimestra. 

Počas mojej blogovacej prestávky som si viac krát povedala, že sa aktívne vrátim k blogu až keď otehotniem. Tak som teda otehotnela a nezdá sa mi, že je moje blogovanie nejaké aktívne. Čo mne osobne teda veľmi nevadí, ale poteší ma, keď sa mi niekto ozve a povie mi, že sa mám k tomu opäť dokopať. Minule to bola jedna kamarátka a dnes ráno ma čakala správa od jednej, čo ja viem, dajme tomu známej, s ktorou sa poznáme asi prevažne cez blog už nejaký ten rok... Neviem, či mi to písanie ide, lebo keď po sebe čítam tie vety, zdajú sa mi dlhé a slovosled tiež nie je žiadna sláva. No spolieham sa na to, že máte aj väčšie problémy v živote, ako riešiť konkrétne toto... :D

Zajtra nás čaká prvý veľký ultrazvuk. Dúfam, že bude všetko v poriadku, lebo sa ako tehotná vôbec necítim. Mám síce nejaké problémy, ale čo by to bolo za tehotenstvo, keby sa nevyskytlo aspoň niečo...

Zas až toľko šťastia nemôžem mať. Otehotnieť sa nám podarilo totiž už na prvý menštruačný cyklus. Za čo som dostala pochvalu ešte aj od sestričky a doktora, vraj to dnes nie je práve najbežnejšie. A ani sa niet čomu čudovať, keď vidím okolo seba, ako dlho sa o bábätko snažia iní a koľko krát matky o dieťa prídu. Samozrejme, ešte sa môže stať všeličo, no už to je úspech, že som v druhom trimestri. 

Problém je v tom, že mám na maternici hematóm, čo nie je až také strašné, a možno už tam ani nie je... No zo začiatku mi nebolo všetko jedno. Teraz beriem nejaké doplnky a vitamíny, takže by malo byť všetko ok. Veď zajtra uvidíme. Genetické testy som mala tiež ok, takže pevne verím, že sa má bábätko dobre. 

Najhoršie na tom je, že väčšinu času musím ležať. Zo začiatku som to striktne dodržiavala, no začínam naberať odvahu a aspoň cez víkendy sa vždy niekam odtrepeme. Väčšinou k svokrovcom, keďže bývame v byte a ja osobne sa tu cítim ako v klietke. Tam aspoň môžem vyjsť na dvor, Nazbierať si ríbezle, pokosiť a podobne. Chcela by som sa ísť túto sobotu niekam kúpať, ale doktor zakázal, tak teraz neviem, či pre to, že je to jeho názor, alebo by som vážne nemala. Som si vedomá, že môžem všeličo nachytať, ale možno nejaký tampón s vazelínou alebo čo ja viem čo by mi pomohol tomu predísť. To som si našla na internete, ako kopa iných múdrych vecí :D. Ináč, ak môžem odporučiť, keď otehotniete, radšej si kúpte nejakú knihu o tom. Lebo podľa internetu a rôznych diskusií by som nemala nič jesť, piť, nerobiť a občas to ženy opisujú ako tú najzákernejšiu chorobu na svete. No ako vraví môj doktor, nie sme choré, len v inom stave... :D

Čo sa týka takých základných otázok, ako sú moje chute a podobne. Tak musím povedať, že nič také extrémne neprežívam. Chutí mi nealko pivo citrón, mäta, baza od Zlatého Bažantu, varená kukurica a hamburger - to zbožňujem. No to sú veci, ktoré som mala rada aj pred tehotenstvom. Skôr by som povedala, že málo jem, schudla som zatiaľ 3 kg, a prestali mi chutiť moje obľúbené jedlá. Ako napríklad červený melón, šošovicový prívarok a čo ja viem, čo všetko ešte som s radosťou varila a nakoniec sa toho ani nedotkla. Rozmýšľala som, či mi náhodou nezachutia teraz pre zmenu držky alebo pečienka, no radšej neriskujem. :D

Držte mi palce, aby to zajtra dobre dopadlo a možno sa s vami podelím o nejakú fotku, ak sa podaria pekné. Dávam priestor na tipovačku, či to bude chlapec alebo dievča. Ja budem rada, ak bude bábätko zdravé, ale keby to bolo dievčatko bola by som ešte o trolilinku radšej... Predsa len som zo samých chlapcov a priateľ tiež... :D

2. júna 2016

-1-

Neviem koľko sa toho zmenilo u Vás za tú dobu, čo som neprispievala na blog. No u mňa toho bolo viac než dosť. Niektoré zmeny, ktoré som považovala za veľké si už ledva pamätám a niektoré ma ešte len čakajú. Zápasím s myšlienkou, že sa s Vami podelím o moje súkromie, no nechám to tak a uvidím ako to pôjde samé. Sú však veci, ktoré sa nezmenili. Napríklad to, že sa ešte stále zaujímam o líčenie. Raz za čas sa odhodlám a prispejem nejakou fotkou na instagram, alebo niekoho nalíčim, keď potrebujú. No už dávno nepatrí makeup a návšteva drogérií k môjmu najväčšiemu hobby. Vlastne ani neviem, či nejaké hobby mám. 

Aktívne sa nevenujem ničomu konkrétnemu. Samozrejme domácnosť rátať nebudem, to je už v mojom veku asi viac než nevyhnutné a beriem to ako súčasť každodenného života. Predsa len ubehol nejaký ten rok a už som omnoho ďalej, takže sa nebudem porovnávať s tou Terezou, ktorá sa tu rozplývala nad tým, ako konečne bude bývať sama a ako sa jej podaril prvý segedínsky guláš. 
No pri receptoch a varení by som rada ostala, zrejme to celé vezmem z tej vyspelejšej stránky, keďže rovnako ako ja, tak dospeli aj moje čitateľky. Možno už žiadne nemám, kto vie... :D Nebudem to riešiť, povedzme, že som sa po dlhej dobe rozhodla naozaj vrátiť k blogovaniu a viesť si niečo ako otvorený denník, do ktorého si budem zapisovať moje aktuálne citové rozpoloženie, v ktorom sa podelím o nejaké recepty, možno aj líčenia, recenzie a podobne. 

Som si vedomá toho, že blogová a youtube scéna sa za tú dobu zmenila. Príde mi, že už nie je určená pre publikum ako som ja. Teda, poviem to inak, pre mňa konkrétne zaujímavá určite nie je. Príde mi to až veľmi komerčné, každý druhý článok je reklamou a aby si mal sledovateľov, musíš zo seba robiť doslova debila. Možno to tak pripadá len mne, neviem. Ak máte iný názor, nechajte si ho pre seba. Samozrejme nemyslím to v zlom. 

Nebudem sa ani zamýšlať nad efektívnymi názvami článkov, nebudem riešiť ani tagovanie, nebudem strácať čas nad vecami, ktoré ma v minulosti ukrácali o niekoľko hodín zo dňa. Netvrdím, že to ľutujem, alebo, že by to bolo v tom momente proti mojej srsti. No ako som spomínala vyššie, veľa sa toho zmenilo a mne to momentálne vyhovuje tak ako to je. 

Neviem, čo mám od tohoto očakávať. Neviem ani čím mám prispievať. Teda aj viem, ale nechcem aby mi to bolo nepríjemne. Chcem, aby som sa vrátila do toho štádia, ktoré som prežívala na samom začiatku blogovania. 

S myšlienkou opätovného blogovania prišla moja kamarátka. Písala mi na facebooku, že mám blog obnoviť a že ak chcem aj mi s ním pomôže. Na čo som jej odpísala, že som už asi stará a neviem ani o čom by som mala písať. Takže Kika toto máš na svedomí ty. Dúfam, že si si toho vedomá... :D