30. apríla 2012

Slovenský Raj - Tomášovský výhľad, Kláštorisko, Čingov

Určite ste si všimli, že som cez víkend nebola práve najaktívnejšia... Popravde, vonku bolo krásne, tak prečo zabíjať čas na internete... no nie? :o) V sobotku sme maľovali bránku a večer grilovali klobásky a pstruhy.... No a v nedeľu sme s priateľom podnikli stredne náročnú 17 kilometrovú túru slovenským rajom... :o) Konečne po dlhej dobe jeden z tých víkendov, pri ktorých by som bola najradšej, keby sa nikdy neskončili... Presne toto som potrebovala... Nazbierať energiu zo slniečka, prírody a čerstvého vzduchu...


Dnes by som vám chcela tú našu túru trošku priblížiť... Neviem ako ste na tom s prírodou a podobne, ale nedá mi a musím sa vyjadriť k jednej veci, ktorú vôbec nechápem... Mám kopa kamarátov, alebo skôr známych, ktorí chodia na základnú alebo strednú školu... A všetci...fakt všetci do jedného... no možno sa nejaká svetlá výnimka nájde, ale to by som sa musela zastaviť a tvrdo premýšľať... takže si fakt dovolím povedať, že všetci takmer všetok svoj voľný čas trávia za počítačom a hlavne na facebooku... Ale to vie každý a ruku na srdce... je to proste tak... Ja sa tiež počas tých škaredších dní najradšej zavriem v izbe a surfujem na nete... No keď je vonku teplúčko notebook vypínam a neriešim kto mi čo napísal, kto čo odo mňa chce...

V piatok som si chcela pôvodne odrobiť nadčas, ale rozhodla som sa, že to nechám tak a obetujem pondelok... Tak či tak by som prišla z roboty domov až o ôsmej... Takže namiesto odbitého piatku som si dnes privstala a posedela si v práci o tri hodinky dlhšie :o) A oplatilo sa... Víkend som zahájila čapovaným Radlerom... čapovaným dievčatá... nie tie žbrndy vo fľaške... Originál radler je z čapovaného pivka... Tak sa to pilo roky rokúce, až kým minulého roku neprišiel boom zlatého bažantu a facebook sa nezačal zaplňovať soplandami s plechovkou prípadne fľaškou v ruke... No proste človek nevie či má oči pre plač, alebo jeden veľký facepalm! :D No ale nechajme radler radlerom... toto prečítajte nahlas :D Radler radlerom omg :D Prejdime k víkendiku... tiež slovo že víkendik... už som jak moderátorka Smotánky... každé druhé slovo zdrobnelinky no nie? :D


Sobotka krásna... ráno som vstala už o pol siedmej ráno, umyla sa, obliekla, upratala a vybehla k priatelovi... Nachystali sme dvor, záhradný nábytok a priateľ brúsil starý náter z plotu... Vyskúšala som si to aj ja... :D Veď som nejaká žena nie! :D Síce som bola potom zaprášená a červená až po uši ale nevadí... Ešte aj cicky som mala červené :D No a potom sme sa pustili do natierania a večer zaslúžená odmena grilované klobásky a v ten deň ulovené pstruhy... :o) Všetci spoko... odrobené a najedené :D Nič iné som nemala na robote, len sa tešiť na nedeľu...

O tom kam pôjdeme sme sa dohadovali skoro celý týždeň... Dostali sme sa k tomu, že navštívime Betliar a potom Ochtinskú aragonitovú jaskyňu... No potom nám kamarát povedal, že v jaskyni budeme max 20 minút, čo som hneď teda zamietla... Ja sa chcem rekreovať celý deň, nie hodinku dve :D Takže som priateľovi ukázala odkaz na jednu turistickú trasu slovenským rajom, ktorú som cez týždeň našla... Podľa informácií na stránke ide o 5 hodinovú túru bez prestávok... No my sme stáli všade kde sa bolo na čo pozerať, takže sa predĺžila až na 8 hodín... :o)

Bývam v malej dedinke neďaleko Košíc, z ktorej nám cesta do slovenského raja trvala cca. hodinu a pol... Prechádzali sme krásnymi dedinami a mestečkami, ktoré sa nachádzajú na hranici spišského rudohoria a slovenského krasu... Prechádzali sme od Jasova, cez Štós, Nálepkovo, Spišskú novú Ves až po Spišské Tomášovce, kde sme asi 500 metrov pred dedinou odbočili na cestu, ktorá je v celkom dobrom stave... Tá nás zaviedla k starému campingu, ktorý sa nachádza v časti Ďurkovec... je tam nestrážené parkovisko, za ktoré nemusíte ani platiť... Z parkoviska je krásne vidno Vysoké Tatry a chatky, v ktorých sa dávnejšie určite dalo ubytovať... Dnes už to tam nefunguje, čo je veľká škoda... Ale vieme aká je doba a ako sa v tomto odvetví podniká... Takže sme neboli ani prekvapení... skôr sme sa len obzerali okolo seba a smutne skonštatovali, že "za komunistov" tam muselo byť krásne... 

Vydali sme sa chodníkom vedúcim pomedzi chatky a odbočili do ľava na lesný chodník... (foto O1) Celú dobu sme sa držali žltej značky, ktorá nás viedla až na kraj skalnatého svahu, ktorý tvoria vápencové skalné útvary Kazateľnica a Ihla... (foto O2) Na každom z nich sa dá na chvíľočku zastaviť a poobzerať sa po okolí... (foto O3) Je z nich krásny výhľad na okolitý les a Hornád... (foto 04) :o) Ja som bola hotová už len z tohoto a to som ešte nevedela čo ma čaká... (foto O5) Ďalej sme postupovali po trase vyznačenej žltou značkou až kým sme sa nedostali na Tomášovský výhľad, ktorý je najnavštevovanejšou atrakciou v slovenskom raji... Keď sa pozriete priamo pred seba, tak uvidíte Čertovu sihoť (foto O6), na pravej strane bolo krásne vidieť Vysoké Tatry a po ľavej strane a smerom dole Prielom Hornádu a Biely potok... (foto O7) Cez všetky tieto miesta sme neskôr aj prechádzali... (foto O8) Teda okrem Vysokých Tatier... No priznám sa... ja som ani nerozmýšľala kadiaľ vlastne pôjdeme, takže to, kde všade som a kde som bola, som si uvedomovala až počas túry... Nemali sme ju naštudovanú... Proste sme sa držali mapy a značiek :o) (foto O9)

foto O1
foto O2
foto O3
foto O4
foto O5
Kazateľnica


Tomášovský výhľad


foto O6
foto O7
foto O8
foto O9
Ďalej sme pokračovali po žltej značke cez les (foto 1O, foto 11) až kým sme z neho nevyšli a nedostali sa na jeho kraj... (foto 12) Tu sme trošku zazmätkovali, pretože sme pred sebou mali už len polia a dediny a tam sme sa teda vybrať nechceli... No keď niečo nevieš, tak otvor ústa... :o) Spýtala som sa jedného páriku, ktorý si práve prezeral informačnú tabuľu kadiaľ pokračovať a v pohode nás nasmerovali... :o) Zašli sme asi o päť krokov späť do lesa a odbočili do prava... Opäť nič zložité... Pokračovali sme po chodníkoch vyznačených žltou značkou... (foto 12) Prechádzali sme lesom až kým sme nezačali pomaličky klesať... (foto 13) Natrafili sme aj na dvoch cyklistov, ktorí si práve trénovali Downhill... Zostupovali sme dole, až kým sme sa nedostali na lesnú cestu, ktorá vedie vedľa potoka... Odbočili sme na lavo a napojili sa na trasu vyznačenou červenou značkou... :o) Stretli sme aj dve cigánske dievčatá, ktoré chceli aby som im dala moje slnečné okuliare... Čo ma teda dosť pobavilo, no ale išli sme ďalej... Nebojte sa, nedala som jej ich :D 

foto 1O
foto 11
foto 12
foto 13
Pomaly sme sa dostali ku kamennému mostu, na ktorom bolo 3O možno aj viac cigánskych detí, ktoré si tam zriadili vlastné kúpalisko... (foto 14) :D Budem úprimná a prezradím vám, že som sa bála cez ten most prejsť, ale našťastie sme objavili značku, podľa ktorej sme vedeli, že to nebude potrebné a pred mostom sme odbočili do prava po modrej značke, čím sme sa vlastne dostali do rekreačnej oblasti Letanovský mlyn, kde sme prechádzali pomedzi chatky (foto 15) až kým sme sa nedostali k maličkému bufetu (foto 16), kde sme si dali čapovanú Kofolu a HotDog... (foto 17) :o) Neskutočný pocit, keď sa môžete najesť uprostred prírody... sedíte na tráve a všade naokolo krásny výhľad a čistý vzduch... :o)

foto 14
foto 15
foto 16
foto 17
Oddýchnutí sme pokračovali v ceste... držali sme sa modrej značky, ktorá nás mala zaviesť k Prielomu Hornádu... Konečne sme sa dostali k lávke, cez ktorú sme prešli na druhú stranu... (foto 18) Tu sme už vedeli, že sa naša cesta začne komplikovať a bude o niečo náročnejšia... Unavení sme neboli a tešili sme sa z každej prekážky, (foto 19 - 24) ktorú nám modrý chodník postupne ponúkal... :o) Po modrej značke sme sa postupne dostávali cez rôzne stupadlá, rebríky, lávky, mostíky a reťaze až k lanovej lávke, cez ktorú sme prešli do ústia Kláštornej rokliny... Práve tam oddychovalo dosť veľké množstvo turistov, či už slovenských, poľských alebo maďarských... Nebolo sa kam usadiť, takže sme pokračovali modrou značkou smerom do prava... Opäť cez rôzne stupadlá a reťaze až kým sme nedošli k mostu, ktorý sa nám veľmi nepozdával... Skontrolovali sme pre istotu mapu a zistili sme, že v ústí Kláštornej rokliny sme nemali odbáčať, ale pokračovať rovno po zelenej značke... Tak sme sa teda vrátili a v Kláštornej už bolo prázdno, takže sme si sadli, napili sa vody a zjedli po jednom keksíku :o)... Plní síl sme pokračovali v ceste... Z informačnej tabule (foto 25) sme vyčítali, že nás čaká stretnutie so siedmimi vodopádmi...

foto 18
foto 19
foto 2O
foto 21
foto 22
foto 23
foto 24
foto 25
Držali sme sa zelenej značky a prechádzali roklinou, cez ktorú nám pomedzi nohy tiekla voda... (foto 26) Kráčali sme po veľkých kameňoch a drevených pňoch, čím sme sa vyhli premoženým topánkam... :o) (foto 27) Postupne sme sa dostávali od jedného vodopádu k druhému, popri ktorých boli rebríky, na ktoré sme museli vyliezť, ak sme sa chceli dostať vyššie... :o) (foto 28) Ani vám neviem opísať, aké to je krásne, keď leziete po rebríku a vedľa vás tečie voda z vodopádu... Na niektorých miestach by som sa bola aj rebríka pustila a dotkla sa tej tečúcej vody... Ale ešte sa chcem pár okov dožiť, takže som sa radšej pevne držala a liezla hore sústredená na nohy, keďže som mala vlhké podrážky a čo by chudáčik môj priateľ robil, keby som sa šmykla dole... Veď aj jemu som povedala nech si dáva pozor... kto by ma potom odviezol domov... :D

foto 26
foto 27
foto 28
Pri poslednom vodopáde sme odbočili do ľava a pokračovali sme lesom až kým sme sa nenapojili na lesnú cestu, ktorá nás zaviedla na rekreačnú oblasť Kláštorisko... Krásny pohľad na ľudí vysedávajúcich na lúke a reštauráciu s terasou... (foto 29) Vydali sme sa teda na prieskum, s tým že si dáme v reštike niečo fajné... Jedno veľké mínus bolo to, že namiesto smetných košov bol bordel v kvetináčoch na oknách... (foto 3O) Ďalej to, že je reštaurácia bez obsluhy... Na obsluhu sme čakali 5 minút a keď sme sa spýtali na jedálny lístok, tak sme nakoniec zistili, že ho máme nad hlavami... Fotografie jedál vytlačené na papieroch spolu s cenovkami... Keď som uvidela, že za jeden vyprážaný syr chcú 8,50 € pozrela som na priateľa a bola rada, že som nejaké jedlo zabalila už doma... Takže sme vyšli von, sadli si na lúku a v kľude sa najedli... Nejde o to, že by sme na to nemali... Išli sme na výlet, takže peniažky sme si zobrali... Ale prečo by som mala platiť 10 eur za polotovar? A to len na jedného... Nechcem vidieť ako sa ľudia tvária, keď sa tam chce najesť nejaká štvor či päť členná rodina...

foto 29
foto 3O
Počas oddychu a jedenia sme sa obzerali okolo seba až kým nám obom naraz nepadol pohľad na zrúcaninu Kláštora... (foto 31) Dojedli sme, dali obsluhe reštaurácie tašku s naším smetím, ktoré sme od rána zbierali a vykročili smerom ku kláštoru... (foto 32) Krátka prehliadka, ktorú v pohode zvládnete aj za 5 minút... Vstupné neplatíte nič, ale ak chcete môžete prispieť dobrovoľnou sumou do kasičky... (foto 33)

foto 31
foto 32
foto 33
Z kláštoriska sme pokračovali po modrej značke po okraji lúky až do lesa, (foto 34 - 38) cez ktorý sme vyšli na hrebeň Čertovej sihoty, na ktorom sme mali dva krát krajší výhľad ako z Tomášovskeho výhľadu... Presne v tomto bode sme si povedali, samozrejme nie po prvý krát, že ta túra proste stojí za to... Je síce označená ako stredne náročná, ale teraz deň po nej musím povedať, že sa s radosťou pustím aj do náročnejšej... :o) Pokochaní výhľadom sme sa vydali na cestu, ktorou nás viedla modrá značka... Pomaly sme zostupovali dole až k Bielemu potoku... Na niektorých miestach bol zostup náročnejší, pretože sa nám pod nohami šmýkalo ihličie a listy, ale dá sa to zvládnuť... Sú tam časti, kde sa môžete pridržiavať reťazí, alebo plotov zhotovených z dreva, ktoré vám zostup uľahčia... Pri Bielom potoku (foto 39) sme prešli cez most na druhú stranu a pokračovali lesnou cestou až k rekreačnému stredisku Čingov... Pôvodne sa mala naša túra začať tu, ale vybrali sme si miesto, kde nebolo potrebné platiť parkovné ani vstupné... V Čingove sme sa opäť zastavili na Kofolu v Salaši (foto 4O), kde som neodolala a objednala si bryndzové halušky so slaninkou za smiešne necelé tri eurá... Aby som vás neklamala, tak to bolo presne 2,70... (foto 41) Priateľ nechcel, ale nechal sa nakŕmiť... :o) Posilnení sme sa napojili na žltu značku, s ktorou sme začínali našu túru a behom pätnástich minút sme boli pri našom milovanom autíčku... :o)

foto 34
foto 35
foto 36
foto 37
foto 38
foto 39
foto 4O
foto 41
Viem, že som to s textom dnes prehnala a celkovo je príspevok dlhý, no dúfam, že sa medzi vami dievčatami nájde aspoň jedna, ktorá má rada prírodu a nebojí sa do nej aj vybrať... Život nie je len o tom, že budem bojkotovať testovanie kozmetiky na zvieratkách, alebo že budem kupovať BIO kozmetiku a potraviny... Treba si pobaliť do batohu vodu, jedlo a vyraziť do prírody... :o) My máme prvú túru tohto roku za sebou a už teraz sa teším na ďalšie! :o)

No a na koniec jedna bonusová foto odfotená cestou k autu :o) 


Dĺžka trasy - cca 17 kilometrov
Náročnosť - stredne náročné
Čas bez prestávky - cca 5 hodín 3O minút
Čas s prestávkami - cca 8 až 9 hodín


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára